Slovenčina (Slovenská Republika)English (United Kingdom)
Pamiatky a pamätihodnosti Vytlačiť E-mail

Rímskokatolícky kostol sv. Heleny v Nedožeroch-Brezanoch

 

Sakrálne stavebné pamiatky prináležia k jedným z unikátnych monumentov dejinného diania a spolu s ostatnou výstavbou dotvárajú celkový ráz takmer každej obce. Postupné záchrnanné práce vedú nielen k zachovaniu týchto ojedinelých pamätihodností, ale neraz odkrývajú aj doteraz nepoznané a často aj najstaršie prvky stavebného vývoja.


Kostol, postavený na malom návrší v obci Nedožery-Brezany, sa skladá zo starého kostolíka sv. Heleny a kostola Krista Kráľa, pristavaného v južnej časti stavby v roku 1938. Pôvodný gotický kostolík je zasvätený sv. Helene, matke prvého kresťanského rímskeho cisára – Konštatína. Svätica, ktorá hladom prinútila Judáša, aby jej ukázal miesto, kde je Kristov kríž, býva zvyčajne zobrazovaná v cisárskom rúchu s korunou, držiac knihu.


Jednoloďová stavba kostola pochádza z konca 14. storočia a v prameňoch je zaznamenané: Písal sa rok 1409, keď s láskavosťou zemepána palatína regni Hungarie Eustacha de Ilschva a jeho vznešenej manželky bol v Brezanoch vystavaný kostolík. V deväťdesiatych rokoch 15. storočia bola stavba polygonálne rozšírená o presbytérium a v západnej časti bola vybudovaná mohutná veža. Grófka Františka Khuen, vdova po Pavlovi Palfim, majiteľovi bojnického panstva, v roku 1666 dala kostolík rozšíriť o loď a vežu a okolo kostola bol vybudovaný múr so strieľňami.
Pri obnove podľa projektu arch. B. Štorma v roku 1938, o ktorú usilovali už farár Gejza Ludvig a notár Viktor Šmatlák a ktorá sa realizovala za pôsobenia dôstojného pána Jána Hullu, dostal súčasnú podobu. Kostol po obnove posvätil generálny vikár Mesík – Vajda 20. augusta 1938.
Z pôvodného kostal sa okrem malieb zachovali aj viaceré stavebné prvky. V bočnom oltári Panny Márie zo začiatku 18. storočia sú vsadené sochy Immaculaty, sv. Anny a sv. Kataríny. Hornú časť otára dopĺňajú sošky anjelikov a svätých. Z druhej tretiny 17. storočia pochádza renesančno-baroková kazateľnica, ktorej rečnište členia korintské stĺpy medzi ktorými dominujú sochy evanjelistov a Krista. Krstieľnica z červeného mramoru pochádza zo 17. storočia. Oltár. sv. Antona dotvárajú sochy zo starších oltárov z prvej polovice 18. storočia. V roku 1986 pri reštaurátorských prácach v kostole odkryli fresku Snímanie z Kríža a súčasne upravili celý priestor kostola a začalo sa s reštaruovaním sôch – sv. Rochusa, sv. Heleny, sv. Sebastiána i sochy Panny Márie Immaculaty a barokovej sochy Patrona Hungariae. Záchrana ojedinelých pamiatok v Kostole Krista Kráľa v Nedožeroch–Brezanoch prispeje k zachovaniu kultúrneho dedičstva našej spoločnosti.

 

 

Kaplnka Panny Márie v Nedožeroch

V Nedožeroch nemali veriaci kostol a tak sa rozhodli v roku 1845 postaviť v strede obce kaplnku.  Kaplnka mala malú vežu v ktorej boli umiestnené večer a taktiež dva zvony,  na ktorých sa zvonilo ráno,  napoludnie,  večer a taktiež mŕtvym.  S novou obecnou výstavbou v 20.  storočí bolo v roku 1983 spojené rozšírenie štátnej cesty,  tesne pred kaplnku,  čo si vyžiadalo jej asanáciu.  A tak sa asi 30 metrov od pôvodnej stavby začala výstavba jej zväčšenej kópie.  Vedúcim stavby bol v.d.p Andrej Brunclík S.D.B.  hlavným majstrom Anton Moky /Smoliare/, tesársky majster Jozef Štefíček a Peter Šimo.  Vedúcou pomocných robotníkov bola Terézia Gašparová. ONV - odbor výstavby a kultúry poukázal na ňu 200.000,-  Kčs. Na výstavbu sa uskutočnili aj finančné zbierky od veriacich a príkladná bola pomoc JRD Horná Nitra,  jej predsedu Ing.  Jozefa Solárika.  Rodina Cíglerových prispela na zakúpenie dlažby a lustra,  Jozef Šinko zhotovil okná,  dvere a krížik bez finančnej náhrady.  Sochy do nej vyhotovil Kamil Znamenák z Poluvsia,  ako dar. Vysviacku uskutočnili 16.  júna 1989 pán dekan Hromada a v.d.p.  Andrej Brunclík.  Je zasvätená Panne Márii - pomocnici kresťanov.

 

 

 

 

Kaplnka Panny Márie v Brezanoch

V chotári obce na Podčervenom pri poľnej ceste do Necpál stála malá kaplnka z roku 1834.  Stavba bola štvorcového tvaru s ihlanovou strechou,  hrubými múrmi  a vstupom ukončeným oblúkom mala v interiéri oltárik.  Chodilo sa k nej na procesiu sv.  Marka.  Kaplnka stála po menších opravách na pôvodnom mieste do roku 1967, kedy musela byť nanovo postavená z dôvodu rozšírenia panelovej cesty vedúcej k objektom JRD. Dnes už kaplnka nie je celkom presnou kópiou pôvodnej. Vnútorná výzdoba s obrazom bola nahradená drevenou intarziou Panny Márie,  ktorú vytvoril Viktor Pekár a je umiestnená v kamennom ráme s podstavcom.

 

 

 

 

 

Vavrinec Benedikt Nedožerský

Laurentius Benedietus Nudozierinus

Významný predstaviteľ slovenskej i českej humanistickej vedy,  literatúry a pedagogiky,  rektor Karlovej univerzity v Prahe,  profesor filozofie a matematiky,  autor prvej českej systematickej gramatiky.  Bol vedcom,  ale aj básnikom a vychovávateľom,  školským organizátorom a reformátorom, literárnym prekladateľom,  gramatikom,  matematikom a tiež hudobníkom.

Od roku 1968 stojí jeho socha pred budovou základnej školy.  Autorom je sochár František Gibala a architekt Ernest Krampl.  Od osemdesiatich rokov 20.  storočia nesie Benediktovo meno Gymnázium v Prievidzi a od 1.  septembra 2005 aj Základná škola s materskou školou v Nedožeroch-  Brezanoch.

 

 

 

 

Pamätná tabuľa Vavrinca Benedikta Nedožerského

Pamätným medzníkom v kultúrnej histórii obce Nedožery bol 21.  máj 1933.  Benediktovi rodáci za podpory Miestneho odboru Matice slovenskej v Prievidzi nainštalovali na kultúrnom dome pamätnú tabuľu.  Odhalil ju predseda MO MS v Prievidzi Dr.  Koloman Novacký.  Vedúci notár Viktor Šmatlák poďakoval za dar a vzal ho do majetku a pod ochranu obce.  Veľkou slávnosťou bola vyjadrená úcta a vďačnosť rodákovi obce V.  B.  Nedožerskému.  Z dôvodu asanácie kultúrneho domu v roku 1979 bola tabuľa uložená v depozite.  Pamätná tabuľa má dnes dôstojné miesto na ulici,  ktorá nesie jeho meno.  Každých päť rokov sa tu začínajú slávnosti ,, Brána jazykov otvorená,,  venované nášmu rodákovi.

 

 

 

Pamätná tabul'a Tomáša Hromadu

Katolícky kňaz,  osvetár,  národovec,  rodák z Brezian Tomáš Hromada sa natrvalo zapísal do dejín kultúry a osvety.  Jeho zásluhy na duchovnom, sociálnom a národnom povznesení Slovákov si zaslúži obdiv a uznanie.  Po skončení štúdia teológie a vysviacke v roku 1834 ho ustanovili za správcu fary v Hronci,  kde pôsobil 33 rokov.  Nezabúdal na svojich krajanov a sprostredkúval im kúpu železného tovaru /kliešte na pečenie, oblátok,  mažiare,  kríže/,  ktoré vozili koňmo z Hronca do Brezian. Neúnavne pracoval na povznesení Slovákov. Bol osobne prítomný na založení Matice slovenskej /1863/  v Martine.  Máloktorí zo slovenských kňazov tak nebojácne ako Tomáš Hromada rečnil a písal o svojom slovenskom presvedčení, pričom vyjadril kritický postoj k ťažkému sociálnemu a národnému útlaku.  Na sklonku života ho preložili z Hronca do Žarnovice/1867/,  kde aj 2.júla 1870 zomrel.

Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou mu v roku 1996 odhalili pamätnú tabuľu,  ktorá je umiestnená na návrší pred vchodom do kostola sv.  Heleny.  Od roku 2008 nesie jeho meno jedna z ulíc v oblasti nových 28 domov individuálnej bytovej výstavby v časti obce Brezany.

 

 

Cisársko-  kráľovská poštová cesta

Cisársko - kráľovská poštová cesta,  ktorá viedla obcou Nedožery bola vybudovaná v 16.storočí na rozkaz Ferdinanda I.  po obsadení južných území monarchie tureckými vojskami.  Po dobudovaní v roku 1558 bola jednou z najdlhších poštových a dopravných spojení,  ktorá mala 56 poštových staníc a merala viac ako 1000 km,  pričom približne 520 km viedla územím Slovenska.  Jej trasa prechádzala  piatimi štátmi / Rakúsko, Slovensko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko / a spájala Viedeň s rumunským mestom Sibiu. Táto kultúrno - historická cesta bola v tom čase jedna z najdôležitejších obchodných a poštových ciest v monarchii.

 

 

 

Obecná kniha dediny Brezany

Vo svojom vnútornom texte nazývaná aj dedinská kniha so zápismi z rokov 1665 - 1812 v slovenskom jazyku /miestnom dialekte/  je jedinečnou pamiatkou,  umožňujúcou poznat' majetko-právne prevody nehnuteľností v dedine.  Uskutočňovali sa pred richtárom a boženíkmi /prísažnými/,  ktorí boli zrejme k tomuto konaniu splnomocnení Bojnickým panstvom,  do ktorého vtedy samostatná dedina Brezany patrila.  Zapisovateľmi záznamov do knihy od začiatku jej vedenia boli miestni učitelia so zväčša úhľadným písmom.  Knihu možno pokladat'  za významnú zachovanú pamiatku.  Patrí medzi vzácne exponáty múzejného zariadenia obce Nedožery-Brezany.

 

 

 

Pamätná tabuľa padlým

 

Symbol slovanstva-dvojkríž

Myšlienkou zhotoviť  a umiestniť  v našej obci symbol slovanstva sa zaoberala skupina občanov,  ktorí svoj úmysel aj zrealizovali.  Boli to:  Vojtech Jurica,  Ján Petic,  Jozef Šimo,  Ján Blaho,  Milan Šlenker Anton Petic,  Michal Kupčo,  Pavel Petic,  Pavel Vrták,  Stanislav Šujan,  Jozef Humaj,  Marek Gašpar,  Milan Solár.  Projektovú dokumentáciu vypracoval Mário Klopan.

Výbor Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Nedožeroch vydal súhlas na osadenie kríža v miestnej časti Kráčiny Úvesný jarok.  10.  septembra 2011 v.d.p.  Jozef Figur za prítomnosti matičiarov a občanov obce kríž požehnal.  Občania,  ktorí prídu do tejto časti obce nájdu prijemné miesto pokoja a oddýchnu si pri potulkách v okolitej prírode.  Tak,  ako je kríž symbol viery,  tak tento dvojkríž stráži kroky okoloidúcich pocestných.

 

 

 

Národná kultúrna pamiatka - dom p. Anny Mitterkovej

/rod. Mokrej - Piške/ na ul. V.B.Nedožerského č. 199/95. Obytný dom a sypáreň je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod číslom 1756/1,2 č.286 okr. Prievidza.