Slovenčina (Slovenská Republika)English (United Kingdom)
Základné informácie

Rieku Nitru, prameniacu pod Reváňom (803 m n.m.) a tvoriacu geografickú os územia hornej Nitry, obohacujú vodami v jej hornom toku potoky, pomenované podľa obcí tejto oblasti. Zľava jej prítokmi sú  Rysný a Brezianský potok, sprava Chvojnička, Lubená, Sielnica a Zlatný potok.
Hornonitrianska obec Nedožery–Brezany vznikla v roku 1964 zlúčením samostatných dedinských celkov, pomenovanie ktorých vytvára súčasný názov obce.

Ich písané dejiny začínajú roku 1264 pre Nedožery, ktorých vznik možno datovať pravdepodobne už v 9. storočí, a roku 1267 pre Brezany. Nedožery patrili k panstvu Diviackovcov, ktorí sa výraznou mierou podieľali na osídľovaní celej oblasti hornej Nitry.

Už počiatkom 14. storočia prináležali Matúšovi Čákovi a následne k majetku panstva v Bojniciach. Prastará obchodná cesta smerom do Turca v Nedožeroch mala vybudované mýto, ktoré sa v súpise mýt Nitrianskej župy z roku 1429 radí ako jediné na hornej Nitre medzi prastaré – tributa ab antiquo instituta.

Roku 1455 je doložený mlyn, z ktorého polovičný zisk odovzdávali na základe rozhodnutia bojnických Nofriovcov bojnickej fare za slúženie omší. Ničivé plienenie vojsk husitov v roku 1432 zasiahlo aj túto obec a počas kuruckých vojen v roku 1673 a 1678 Nedožery vyhoreli.

Podľa turzovského urbára z roku 1614 Nedožerania odvádzali na Juraja a Michala panstvu cenzus, ďalej obilniny a prispievali aj do panskej kuchyne. Príjmy panstva tvorili aj odvody z vyberania mýta, predaja vína a čapovania marcového piva. Popri panskom mlyne tu bol vybudovaný aj obecný mlyn a roku 1724 tu prievidzskí súkenníci postavili valchy. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom a len ojedinele remeslom – kováči, obuvníci, súkenníci, hrnčiari, olejkári, medovnikári. V obci sa nachádzali zábojne – dielne na výrobu oleja zo semien ľanu, konope, slnečnice, bukvy, maku, orechov, tekvicových jadier, repky a ovocných kôstok. Štruktúra zamestnania sa nezmenila ani v ďalšom období.

Počiatkom 20. storočia  nepriniesol výraznejšie premeny, až po vytvorení republiky sa založilo potravné družstvo a na podporu podnikania roku 1924 aj úverné družstvo. K posilňovaniu spoločenského života prispievala športová organizácia Orol a roku 1932 založený Divadelno-vzdelávací krúžok Vavrinca Benediktiho. Tento dosiahol úspechy najmä pod vedením Jána Kamila Beňadika a Rudolfa Richtera.  Roku 1944 sa predstavil nielen v slovenskom rozhlase, ale aj na javisku Slovenského národného divadla v Bratislave.

Dejinné udalosti Brezian sú spojené s bojnickými hradnými zemepánmi, ktorým boli zaviazaní odovzdávať poplatky i naturálne dávky. Už roku 1409 tu postavili gotický kostol sv. Heleny a od roku 1437 k nemu patrili aj Nedožery a dnes zaniknutá lokalita Lehotka. V období prelomu 16.-17. storočia sa v obci sformoval hrnčiarsky cech a roku 1600 brezianskym hrnčiarom zemepán Stanislav Turzo potvrdil cechové artikuly s povinnosťami a právami. Vpády vojsk za protihabsburských povstaní prinášali plienenie a spôsobovali nesmierne škody. Správu obce v tom čase vykonával richtár, ktorého volili z panských kandidátov, ďalej prísažní a notár. Už z roku 1711 pochádza správa o škole, neskôr umiestnenej vo farskej budove. Chod školy a vyučovanie zabezpečoval rektor, ktorý bol súčasne organistom.

Život obyvateľov Brezian sa spájal najmä s poľnohospodárskou výrobou a len výnimočne s remeselnou prácou pre vlastnú potrebu. Výraznejšie premeny v Nedožeroch – Brezanoch priniesla až druhá polovica 20. storočia, kedy sa v oboch častiach obce uskutočnila rozsiahlejšia výstavba. Postavili sa nové moderné rodinné domy, pribudla nová škola, ale aj objekty poľnohospodárov, športové zariadenia a obchodné objekty.

Nedožery – Brezany vo svete preslávil najmä rodák Vavrinec Benedikt – Laurentius Benedictus Nudozierinus (10. 8. 1555 – 4. 6. 1615), ktorý sa narodil v meštianskej rodine. Po štúdiách na partikulárnych školách v Prievidzi a Jihlave pôsobil ako rektor a učiteľ v Moravských Budejoviciach, Uherskom Brode, Prahe, Žatci a v Havlíčkovom Brode. Od roku 1604 pôsobil ako profesor Karlovej univerzity a neskôr ako správca Karolína. Patril k popredným humanistickým vzdelancom, pedagogickým reformátorom, gramatikom, matematikom, básnikom a hudobníkom svojej doby.


V obci sa taktiež narodil v roku 1793 kňaz, osvetár a národovec Tomáš Hromada.